Posledné obdobie s množstvom dažďa turistickým výletom príliš neprialo. Určite aj z tohto dôvodu sme sa v nedeľu ráno pri horárni Biela skala stretli len niekoľkí. Drobné mrholenie prispelo k rozhodnutiu stráviť deň trošku iným spôsobom ako výstupom na Sivý vrch. A stálo to zato. Presunuli sme sa pár kilometrov ďalej a cieľom sa stala Prosiecka a Kvačianska dolina. Množstvo zrážok občas urobí z turistických chodníkov ťažko schodný blatistý terén, avšak na druhej strane vysoké hladiny vody v potokoch premieňajú aj nenápadné kaskády na biele spenené vodopády. Vodopád v Prosieckej doline sme mnohí tak mohutný ešte nikdy nevideli, aj cesta aj cesta z Veľkého Borového do Kvačianskej doliny k mlynu odmenila všetkých bežne nevídanými scenériami, ktoré spolu s búrlivým hukotom vody vytvorili pôsobivú atmosféru. Jednoducho: stálo to zato. A nakoniec vlastne ani veľmi nepršalo. A pri pive a kofole v penzióne vo Veľkom Borovom už vôbec nie.
Text: S.Tothová
Foto: E.Šurinová, J.Šimák, P.Bebej