Tak dajako na začiatku leta ma napadlo že by bolo na čase znova navštíviť najkrajšiu európsku krajinu. A tak sme sa hneď na začiatku septembra vybrali opäť v trojici na letisko aby sme po takmer štyroch hodinách vysmiaty prešli dverami letiska Keflavík.
Opäť sme si vyzdivhli v požičovni auto a vyrazili do hlavného dvestotisícového mesta Rejkjavík. Nasledovany presunom cez Þingvellir do Landmannalaugar s najkrajšími trekmi v európe. Po dvoch dňoch v týchto dúhových horách sme sa presunulina sever po najdlhšej ceste cez vnútrozemie Islandu po 250km dlhej Sprengisandur s označením F26. Na tejto ceste sú iba dve chaty a niekoľko brodov cez rieky.
Keďže na juhu ostrova prevládalo nevľúdne upršané a studené počasie tak sme sa nasledujúce dni pohybovali na severe kde prevládalo príjemné počasie. Každý deň sme sa presúvali smerom na západ a objavovali málo navštevované časti ostrova. Po takmer dvoch týždňoch sme sa cez poloostrov Snæfellsnes vrátili späť do Keflavíku.
Miro Šurin