Čo že je to päťdesiatka…
A predsa, v nedeľu sme sa vydali už na 50-ty ročník lyžiarskeho prechodu Skorušinou.
Kto čakal, že to bude niečo pompézne ohľadom občerstvenia, asi bol sklamaný. Aj keď náš klub funguje za pomoci obecného úradu v Nižnej, veľká nižňanská akcia sa koná vždy o týždeň neskôr. Z technického hľadiska si to neviem predstaviť, pretože štart je vzdialený 20 až 26 km od cieľa. Tento krát bol štart vo Vitanovej, kde sme sa doviezli dvoma preplnenými autobusmi a poniektorí aj autami. Vyštartovali sme z areálu SKI Vitanová, kde nás aj vyviezli lanovkou na Vrchdolinky (950m), odkiaľ sa ponúka nádherný výhľad na panorámu Tatier. Počasie bolo ako na objednávku, jasno a výborná viditeľnosť. Kým teplota dolu sa pohybovala okolo -10, hore to už bolo iné „kafe“. Sneh bol premrznutý a pri niektorých stúpaniach sa správal ako sypký piesok, no s pribúdajúcimi výškovými metrami sa menila aj jeho kvalita. Ďalšia panoráma sa odkrývala medzi Vajdovkou a Brezovým vrchom, no túto časť najlepšie vidno z vyhliadkovej veže na Skorušine. Západ lemujú vrchy Malej Fatry … Kubínska hoľa… Piľsko… Babia hora… až po poľský Turbacz, ktorý naši turisti navštívili minulý týždeň. Z južnej strany to boli majestátne Tatry. Prial by som Vám vidieť túto panorámu aj v silvestrovskú noc, to je tiež nádhera. No pamätám si ročník, keď sme vyšli na Skorušinu a vyhliadkovú vežu bolo vidno len do polovice. Žiadna stopa, husté sneženie alebo silný vietor.
Po individuálnom oddychu a načerpaní energie z vlastných zásob nasledovali zjazdy. Tie boli našťastie bezpečné, pretože sneh bol pomalý. Prebehnutím cez šesť chotárov sme sa ocitli na nižňanskom vleku a odtiaľ hybáj rovno na očerstvenie. Keby rovno, ale bežky a zjazdovka to je iná sranda, čo !? V pohostinstve „U Šimánka“ nás už čakal obetavý Bohdan Vilčínsky, ktorý bežky nechal doma, aby nám pripravil „Kajanové“ klobásy. Medzi nás prišla Evka Tóthová, ktorá priniesla odznaky z predošlých ročníkov. Zozbierali ich s nebohým manželom Ladislavom Tóthom. Jej sestra Tatiana Kraváriková zase priniesla album s fotkami, kde sú zdokumentované všetky ročníky v podobe článkov z novín, takže bolo na čo spomínať. Za priekopníkov alebo krstných otcov tejto akcie sa považujú najmä Emanuel Hučala a František Pavčo (manžel našej turistky Evky Pavčovej). Prvý ročník sa uskutočnil 4.2.1968 a zúčastnilo sa ho 17 bežkárov. Ďalej to boli: Evka Košťálová (t.č.Tóthová) a Tatiana Košťálová (t.č.Kraváriková), Jozef Mintál, Daniel Samardák, Július Šiška, Július Gerát, Ladislav Bača, Ján Maťús, Jozef Medvecký, Štefan Reguly, Ferdinand Demko, Ivan Kríženecký st., Arana Balicová, Dana Bystrianska a Milka Hrivnáková.
Päťdesiateho ročníka sa zúčastnilo 134 bežkárov. Okrem zástupcov Oravy prišli Žilinčania, Trenčania, či zo Sobraniec, ale aj Franto z Moravy. Najmladšie účastníčky boli Karolínka -6r. a Evička -9r. Bebejové, ktoré sú vnúčatami nebohého Františka Pavču.
Touto cestou by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa na príprave tejto akcie podieľali. Chcem aj poďakovať Vám, ktorí ste prišli medzi Nás, aby ste zažili niečo pekné, nové a dúfam, že aj nezabudnuteľné. Dovidenia priatelia.
Text: L.Capko
Foto: D.Feriancová, Ľ.Franko, V.Adamusová