Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
je mnoho mnoho detí.
To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať,
do človečieho domu,
kto si bude smieť odomknúť
i zamknúť bránu,
kto pluhom krájať ako chlieb
zem Bohom darovanú.
Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlaté mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.
Môj dobrý Bože, zhliadni naň.
Stráž mi ho neustále.
Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
Keď si ho stvoril malé.
Rúfusovou básňou Modlitba za Slovensko a tónmi lesného rohu nás privítali lesníci pri vstupe na chodník Jozefa Dekréta Matejovie (priekopníka moderného lesného hospodárstva) v Národnej prírodnej rezervácii Dobročský prales ktorý je v správe CHKO Poľana a je jednou z najstarších a najzachovalejších rezervácií na Slovensku. Stretli sa tu ľudia ktorých spája láska k prírode, aj preto sme v tichosti prijali prosbu nevstupovať do jadra pralesa, kde rastú, žijú a umierajú vyše 400 ročné stromy v ekosystéme, ktorý sa snažia lesníci od r. 1913 zachovať neporušený žiadnou ľudskou činnosťou pre nasledujúce generácie. Životný cyklus pralesa trvá približne 350-400 rokov-počas tohto obdobia sa tu striedajú všetky jeho vývojové štádia a fázy.
Človek nemusí všetko vidieť a všetko vedieť. Aj keď nás dnešná doba do tejto tendencie tlačí.
Napriek tomu sme videli veľa krásy v podobe 50 m týčiacich sa stromov z okraja jadra a ďalej sme- vyše 300 turistov z Hriňovej, Očovej, Brezna,aj nás- 54 oravcov…bok bo boku s lesníkmi husím pochodom putovali farebným jesenným lístím popadaným chodníkom do Vydrovskej doliny a kochali sa okolitou jesennou nádherou.
Chodník vyústil do Lesníckeho skanzenu, jeho výmera je 140 ha a rozprestiera sa v nadmorskej výške od 525 do 850 m, jeho prevažnú väčšinu tvorí les. Približuje historické prepojenie človeka s lesom:
lesné zvážnice, miliarstvo, vodné píly a dopravu dreva, tajchy, lesnícke lanovky, snehové jamy- všetko na čo slúžili sme si mohli prečítať na náučných tabuliach alebo nám o tom porozprávali lesníci.
Na konci nás už privítali domáci a zamestnanci lesov gulášom, pivom, kávou, pamiatkovými predmetmi na rozlúčku. Náučný chodník pokračuje ešte2 km do Čierneho Balogu. Túto časť si teda čo? Necháme nabudúce ? alebo kto má chuť- si všetku tu krásu od začiatku môže kedykoľvej prejsť – tam aj opačným smerom 🙂
Text: J.Hubová
Foto: V.Adamusová, J.Hubová, Ľ.Boková
