V nedeľu, 7.1. 2018 sa konal tradičný, už 46. ročník Novoročného výstupu na Babiu horu, ktorý poriada KST Námestovo. Sobotná predpoveď a ani nedeľná realita nepredpovedala prílišný záujem o túto obľúbenú akciu a tak o 8:30 miestneho času som spolu s Ľubom Frankom úplne v pohode zaparkoval auto blízko horárne, kde náš veľký poet písal o Hájnikovej žene. No ešte predtým sme sa naučili nahadzovať na kolesá snehové reťaze, aby sme po 30 metroch zistili, že úplne zbytočne, cesta už bola suchá…
Mimoriadne teplé počasie a nebývalé bezvetrie nás sprevádzali celou cestou hore. Mokrý sneh sa až tesne pred vrcholom zmenil na trošku zľadovatelý povrch, avšak ,,mačky,, zostali v batohoch. Znamenité výhľady do krajiny pod Babou len občas zahalila jemná hmla, ktorá však vždy rýchlo ustúpila. No na samom vrchole, keď už sme si mali užívať tie panorámy, sa hmla poriadne zahryzla do kopca a nepustila ho, až kým sme odtiaľ nezmizli. Miestami nebolo vidieť ani na konce rukavíc, nieto ešte na nejakého Štefana, ktorý mal rozdávať pamätné výstupové odznaky. Preto cestou dole sme sa radšej každého chlapa pýtali, či nie je Štefan a či nemá odznaky…. Márne. Nevadí, počkáme si na neho na budúci rok.
Text: I.Opát
Foto: Ľ.Franko