Na rozhraní dvoch národných parkov Nízkych Tatier a Veľkej Fatry v rekreačnej obci Donovaly v nadmorskej výške 960 m.n.m sme sa opäť zišli tí, ktorí bežky nie a nie zavesiť na klinec. Tajne dúfajúc že tu bude pod ne snehu ešte dosť sme ich vzali na poslednú jazdu po zelenej značke vedúcej do osady Polianka. Tu je rázcestie lyžiarskych trás ( a krás) a tie trasy – krásy zvábili bežkárov na svoje chodníčky že sme sa po nich rozpŕchli viacerými smermi. Sú dobre značené , nik z nás sa nestratil a ak na chvíľu zablúdil… bolo to možno aj náročky …viedli nás cez Krčahy, popod Jelenskú skalu, ponad partizánsky bunker Mor ho, cez Izbicu kde sa na náučnej tabuli možno dozvedieť ako vyzeral 42 km špaňodolinský banský vodovod (privádzal vodu na pohon ťažkých strojov v baniach na meď a striebro v Španej doline od 16 do 20 storočia) a doviedli nás do lokality Šachtičky. Je to skiareál v sedle pod Panským dielom. Nachádza sa tu lyžiarsky vlek aj rozhľadňa Šachtička z ktorej vidieť panorámu Kremnických vrchov, časti hrebeňa Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Sú tu dva horské hotely kde sa dá dobre najesť. Varia tu svoje pivo Divný les. Les ale vôbec nie je divný, je krásny – listnatý, zatiaľ ešte len chystajúci vyhnať svoju zeleň listov na konáre, nechajúci nás prechádzať svojimi úbočiami aby nás na jeseň zlákal svojimi farbami späť, ale to by sme predbehli dva ročné obdobia. Zatiaľ nám jar na južných svahoch už ohlásila svoj príchod krokusmi – šafranom jarným. Niekedy sme bežkami preťapkali po prvej hline či po jarku pretekajúcemu cez trať, to aby už konečne pomysleli na „letný spánok“.
Tak sme cez toto všetko šli,v jednu krásnu marcovú nedeľu, podobne ako spieva Karol Duchoň v svojej piesni
Šiel,šiel za vzdialeným cieľom,
Šiel, šiel, kráčal pláňou bielou,
Šiel, šiel, zemiam mená dával
Šiel, šiel, neviedla ho sláva
Šiel, šiel, zvolil si svoj údel
Šiel, šiel, hľadať ten svoj pól
…
Text: J.Hubová
Foto: J.Hubová, D.Feriancová, J.Šimák
Foto od Ľuba Franka je možné pozrieť [tu].