„Ak chceš ísť rýchlo, kráčaj sám. Ak chceš dôjsť ďaleko, kráčaj s druhými.“
Hovorí jedno africké príslovie.
V nedeľu 23.júna sme došli asi dosť ďaleko. Alebo skôr dosť vysoko. Kráčali sme po … 47 krát na Sivý vrch do nadmorskej výšky 1805 m od horárne Biela skala.
Je to tradícia oravských turistov sa tu stretávať každoročne – a tento rok to bolo po 47 krát. Zapísali sme sa do pamätnej kroniky a pustili sa kolmo hore do lesného chodníka.
Kráčali sme teda s tými druhými, mladší so staršími a najstarší s najmladšími, vystúpali sme na skalný masív Bielej skaly, vyššie do skalného mesta cez ktoré sa prevaľovali kopiská hmly a nízkej oblačnosti, predierali sme sa cez užšie aj širšie skalné štrbiny a pukliny vápencových skalných útvarov a s pomocou niekoľkých reťazí a stupačiek až na mierne nevľúdne upršaný vrchol. Pár vrcholoviek (vrcholových mokrých fotiek ), ďalej už podľa tempa a chuti sa niektorí vrátili, iní pokračovali do sedla Pálenica a po žltej zišli do Zuberca,tí najvytrvalejší pokračovali po hrebeni na Brestovú.
Časy návratov domov sa rôznili. Napriek tomu každý došiel ďaleko. Každý toľko, koľko práve dnes prejsť potreboval.
Text: J.Hubová
Foto: J.Šimák
