Tak my zas ideme von, necháme doma stres a zhon
Čo drieme v nás, nemáte šajn, tu von sa cítime fajn
Po lese chodíme sem a tam, každý chce byť niekedy sám
Otvoriť hrádzu svojim myšlienkam, tajomstvám a spomienkam (Heľenine oči)
Ak niekto dnes – 18. Júna 2023, chcel vyjsť na Sivý vrch len sám, so svojimi myšlienkami, veru sa mu to nepodarilo. A aby to nemal také ľahké – dokonca sa mu v hlave k myšlienkam v slovenčine, priplietli aj nejaké tie poľské…
51. ročník výstupu sa rozhodol zdolať autobus plný poľských turistov z Chrzanowa, slovenských z Dolného Kubína, Námestova, členov KST Darmošľap, Nižná a ktoviekoľko ďalších „nezávislých a nezaradených“
Na chodníku to miestami vyzeralo ako na pražskom nádraží (samozrejme bez vlakov)- len pre ten stisk ľudí. Každým rokom sa zdá, že chodníky sú vedené nejako inak, ťažším terénom, užšími priesmykmi, strmšími žľabmi …a to sme len my, zas po roku o čosi starší …:) J Spájalo nás ale jedno, bez ohľadu na to, či sme tu boli prvý, či dvadsiaty prvý raz, či sme prišli zblízka, či zďaleka –
Pohľady na pestrú karpatskú kvetenu, v tomto neskorom jarnom čase už dolu odkvitnuté a tu v plnom rozpuku – prvosienky, alchemilku, bôľhoj lekársky…plynulo prechádzajúc do pásma kosodreviny, prechádzajúc cez exponované úseky zaistené reťazami sa ocitneme nad 88 m hlbokou priepasťou, najhlbšou v Západných Tatrách- na jej dne je ešte stále viditeľná snehová vrstva.
A najmä tichý úžas na vrchole,tá rozmanitosť vápencových útvarov v skalnom meste Radové skaly, predstava ako ten kryštalický div z útrob hory vytryskol na povrch. Vzápätí je tu kruhový výhľad z vrcholu, krátky odpočinok, občerstvenie, pár fotiek, chvíľa času na krátku spomienku na tých ktorí tu s nami už boli, sú, alebo možno ktorí tu s nami ešte prídu, ak tu my sami budeme mať o rok šancu prísť zas …
Pod sedlom Pálenica nás konečne dohnal teplý letný dáždik ktorý okolo nás krúžil a nie a nie nás dobehnúť. Bol jemný a do Zuberca sme prišli suchí, akoby sa nechumelilo.
Text: J.Hubová
Foto: J.Šimák
Foto od M.Gonšora
