Náš výlet na Muránsku planinu 4.-5. mája 2024
V sobotu zavčasu ráno náš autobus smerom na Poprad , cez Vernár a asi 10 semaforov (lebo tam opravujú cestu), dorazil na Sysliu lúku na Muráni. Dali sme spoločné foto a na dve hodinky sme sa vrátili do detských čias . Tešili sme sa s kŕmenia syslíkov a somárikov. Niekto sa odviezol sa koni, odfotil sa pri vodnom kolese ,schladil sa vodou s potoka ,dal si kávičku alebo pivko. Potom sme sa presunuli na Obrovisko. Tu nás čakali rozprávkový Obry, mini dotyková ZOO. Ukážky lesných vtákov, ktoré predvádzali sokoliari. Veru stálo to za prehliadku. Jedna partia sa už odtiaľto vybrala na hrad Muráň. My ostatný sme sa autobusom presunuli do dedinky Muráň .Tu sme najprv opáčili vychýrené Muránske buchty v miestnej pekárni. Sú naozaj fantastické. Posilnili sme sa v reštaurácii na zákrute. Tiež nám veľmi chutilo. Varia výborne. Naše kroky potom smerovali na Muránsky hrad. Tí čo mali boľavé kolená využili Sysľobus ,ktorý nás vyviezol na Veľkú Lúku. Tu sme pozreli kone, ktoré tu šľachtia a vyučujú. Potom sme sa vybrali na hrad, po cyklo chodníku.(1,5 km).
O 17 30 sme nadšený a unavený sadli do autobusu ,ktorý nás odviezol na chatu Zbojská. Tu musím pochváli nášho šoféra Ferka Hrkľa- Ferobusa za jeho majstrovstvo. Cesta s chate je pre diaľkový autobus obťažná. Cestou od Pohronskej Polhory sme neprešli. Zastavil nás viadukt výška autobusu nám prejsť nedovolila. Tak sme sa vrátili a šli sme od salaša Zbojská. Tu nás čakala poľná cesta ,ktorú sme aj pri vyvýšení autobusu nejakým vankúšom nezdolali. Vlastne zdolali ,ale vankúš praskol a Ferko mal problém , ako ? Autobus bol nepojazdný. Ešte ,že má veľa priateľov. Pomoc prišla. Dá sa povedať z domu, z Oravy. Ráno prišiel Marek a spoločne autobus opravili.
My sme boli očarení chatou a prostredím. Po ubytovaní nás čakala večera. Bola mňamková. Večer – noc sme spoločne trávili v dobrej nálade s piesňou na perách ,pri Ferkovej harmonike.( Dokázal nás ešte baviť). Plánovaná sv. omša bola pre nepojazdný autobus vypustená. Tým pádom sme sa dobre vyspali , lebo raňajky sme mali až o 9 00. Tiež boli fantastické. Klobúk dole ,ako sme sa tu cítili. Verím ,že na Chatu Zbojská sa nás veľa ešte vráti.O 10 00 po spoločnej fotke a poďakovaní sa personálu, našou ďakovnou piesňou, sme batožinu dali do autobusu. Už peší sme sa vybrali ku salašu Zbojská . Odkiaľ, za cestou od zvoničky smerovala naša dnešná túra , ,,Chodníkom zbojníka Surovca‘‘. Tešili sme sa lebo nám povedali, že je to pekná túra. Predčila však naše očakávania. Bola nádherná. Aj adrenalínová. Niektoré dievčatá boli na seba po túre hrdé , že rebríky vládli. ,,však Vierka!‘‘ Chodník končil pri salaši Zbojská ,kde sme sa ešte posilnili . Aj tu výborne varili. Jednoducho Gemer nás ešte neklamal…
Pozrite naše fotky a tu uvidíte ,ako nám bolo užasne.Pane Bože, ďakujeme za slniečko , ktoré nám stále svietilo. Až keď sme sadli do autobusu domou začalo pršať.
Text: D.Feriancová
Foto: účastníci výletu
