6.10.2024 – PT Poľské Tatry – Dolina Gąsienicowa

Aj keď nám predpoveď počasia nesľubovala krásne jasné nebo, aj tak sme sa rozhodli absolvovať plánovaný výlet do Gansenicowej doliny.
Dobre sme urobili. Do 13 00 nám nepršalo, a cestu nadol sme zvládli , veď na dážď sme boli pripravení.
Rozdelili sme sa na viac skupín. Jedna skupinka vyšla až na Svinicu. Druhá pod Svinicu. Ďalšia na chatu Murowaniec, ďalšia pohodová spoznávala okolie po Kružnice, pozrela kláštory po trase, absolvovala sv. Omšu a vyšla na horský hotel Kalatowki. Ďalšia sa išla poprechádzať do mesta. Každý strávil nedeľu podľa svojej chuti.

Text: D.Feriancová
Foto: účastníci podujatia

Janka Hubová opísala výlet takto:

Naša pôvodne päťčlenná skupinka sa zdecimovala na trojčlennú hneď po vystúpení z vrcholovej stanice lanovky na Kaspowom wierchu po zistení že o inverziu sa nejedná, ale naozaj ide o trvalú výdatnú oblačnosť. Majka s Romanom to po spoločnej prvovrcholovej fotke zvrtli späť do tepla kaviarne a my v trojici sme pokračovali smerom na Swinicu. Pripojili sme sa k poľskému páru (jediní ľudia okrem nás široko ďaleko) v domnení že nás bezpečne na Swinicu dovedú. Po pár úvodných slovách sme zistili že tam smerujú po prvýkrát, presne ako my, takže sme už bezstarostne spoločne pokračovali v dosiahnutí vytýčeného cieľa. Takmer nulová viditeľnosť má minimálne dve výhody: jednak sme nevideli popri akých hlbokých zrazoch či priepastiach sme prechádzali, jednak sme nevideli ako ďaleko náš vrchol vlastne je, takže sme pomerne rýchlo, po prerúčkovaní pár reťazí zistili, že na vrchole už vlastne sme. Že sa jedná o náš vrchol sme zistili: ubezpečením od poliakov, ukončením červenej smerovej značky označením vrcholu červeným krúžkom. Žiaden vrcholový objekt typu kríža alebo turistického smerovníka. Najkrajší výhľad zo Swinice bol pohľad na Mirove úhľadné symetrické jednohubky s klobáskou (viď foto). Výhľad nám ešte obohatil nebojácny poľský vrabec.
Cestou späť sa nám na pár krátkych sekúnd odhalil aj vzdialenejší obzor, ale bolo to naozaj skôr o našej fantázii. Nám to ale nevadilo, pred klzkou cestou čiernou značkou od ktorej nás odradili poliaci sme bezpečne zišli zelenou, po krátkej prestávke na Murowanci, až do Zakopaného, kde sa nám úspešne podarilo v chaose veľkomesta zablúdiť (kruhový objazd je jeden ako druhý), ale až na to že nás celý autobus musel čakať, sa našťastie nikomu nič hrozné nestalo.