12.1.2025 – PT/LP Veľké Borové – Dolný Kubín

Pani zima konečne rozprestrela biele krídla a pobielila nimi celý kraj .

Zmena nastala takpovediac z večera do rána, preto bol 33. ročník prechodu Veľké Borové – Dolný Kubín rozdelený na dva tábory. Jeden, ten ktorý túto náhlu zmenu prijal opatrne, s pochybnosťami o snehovej nádielke , bol vybavený zimnými topánkami. Druhý – optimistickejší či ľahkomyseľnejší, bežkami.

Spoločne sme vykročili do končín medzi Liptovom a Oravou. Obce Huty a Borové sú romantické ale takmer vyľudnené dedinky hlboko v horách, kam spojový autobus zájde sotvakedy. V časoch svojho rozmachu sa ľudia živili sklárstvom, pre náleziská kremeňa ktoré sa tu nachádzali. Po vyčerpaní zdroja kremeňa tu ostalo ľudí čoraz menej a z chalúp domácich sa postupne stali víkendové chaty.

Vykročíme (a vybežkujeme) z dediny Veľké Borové smerom k Zvonici/trafostanici s vyhliadkovou plošinou, spravíme prvé spoločné fotky, pokračujeme smerom na Malatinú, popod Diel, Ostrý vrch, ponad Pajtu, čriedu zabudnutých kráv, ktoré na tom bielom snehu vyzerajú dosť groteskne, míňame jazdcov na koňoch,v Malatinej priberáme novú posilu a zároveň strácame skupinku ktorá schádza do Pribiša, nad Malatinou nás prefukuje už poriadny severák, očí plné sĺz a snehu, rozostupy medzi nami sa zväčšujú, musíme sa čakať aby v tej metelici niekto neodbočil iným smerom. Napriek tomu sa tešíme pravej oravskej zime, ktorá na seba tak dlho nechala čakať.

Paradoxné je to, že to čo spočiatku vyzeralo ako samozrejmosť, samozrejmosťou ani nie je.

„Skalní“ bežkári ostávame pozadu a tých nováčikov z radov peších turistov, či bežkárov až hen od Košíc nie a nie dostihnúť. Stopu nakoniec nepretláčame my im, ale oni nám. Pri kaplnke u sv. Vendelína ich konečne dobehneme, plápolá tu už veselý ohník a čaká na nás opečená slaninka a inô hriatô.

Oba tábory – aj bežkárov, aj peších spojila dnes láska k horám. Ako je to v živote častokrát – vidíme to, čo nás rozdeľuje: v rodinách, v skupinách, v krajine, medzi národmi. Život by bol ale krajší, keby sme nachádzali to, čo nás spája.

„Synovia a dcéry národa môjho,
Učte sa od mati a otcov,
Berte si príklad z minulosti,
Aby ste mohli žiť v prítomnosti.
…Milujte kraj svoj pod Kriváňom a Ďumbierom i Chočom,
A keď príde večer, dňu odpočinok dajte“.

(Ján Botto)

Tak popod ten Choč sme dnes zavítali aj my….prešli sme 20 zasnežených kilometrov.

Text: J.Hubová
Foto: účastníci podujatia

A ešte zostrih od Tomka – „návštevy z Poľska“: