19.1.2025 – PT/LP Zubrohlava

Nádherné inverzné počasie pokračuje a po krásnej sobote sme využili aj nedeľu. Tento raz sme sa vybrali spoznávať zubrohlavský chotár.
Vyrazili sme po cyklotrase zo Zubrohlavy ku rozhľadni Kmeťovka, kaplnke pod Kýčerou na lúky nad Rabčicami. Snehové podmienky boli výborné a na otvorených lúkach sme sa nevedeli vynadívať na panorámy hôr – či už obligátne Tatry ( Belianske, Vysoké, Západné, Poľské ), Gorce v Poľsku, Malú Fatru, Babiu horu, Pilsko atď.
Po občerstvení sme lúčnym hrebeňom pokračovali cez Maguru a Gluchovú naspäť ku rozhľadni Kmeťovka. A keďže sa nám zdalo, že máme v bežkách málo kilometrov, pridali sme si, niektorí, ešte úsek do Bobrova a niektorí obchvatom cez Bobrovský grúň do Zubrohlavy – nakoniec to bolo cca. 20km.
Bol to úžastne strávený deň a určite sa do tejto oblasti ešte vrátime.
Kto nebol, opäť zaváhal, ale môže si pozrieť aspoň foto :).

Text: J.Šimák
Foto: J.Hubová, J.Šimák

Poetickejší pohľad na rovnaké podujatie od Janky Hubovej:

Pár správnych miest, kam sa vždy vrátim rád.
Rád dám sa viesť ľuďmi čo chutia.
Správnou slinou, ľuďmi činov,
Človečinou dám sa zviezť….

Krásnu inverznú januárovú nedeľu 19.1.2025 sme opäť na tom „správnom mieste“ – teda pod Babou horou – zas. Má asi v sebe ukrytý nejaký magnet, ktorý raz určite nájdeme. Tentokrát sa k nej blížime na bežkách od Zubrohlavského chotára. Autobus a autá sa ešte topia v hmle, naberaním výšky sa nám pri kríži na rázcestí poľných ciest otvára celučký slnkom zaliaty horizont a výhľad naň znásobí rozhľadňa Kmeťovka z ktorej dnes vidno od Tatier k Dunaju (nie doslovne:)  ale takmer všetko.
Na vrchu Kýčera stojí kaplnka, pri nej malé ihrisko,  prístrešok a kryté ohnisko, okolie je vyzdobené drevenými sochami miestnej umelkyne Daniely Šturekovej.
Bežkami kopírujeme cyklotrasu – spoločný projekt s Poľskom s priliehavým názvom Vandrujeme cez hranice. Cez tie ale neprevandrujeme – obídeme ich niekde nad Gluchovou, nad Rabčicami  postojíme, s bežkami chvíľku polemizujeme, chcú držať nastolený smer – hájovňa, Slaná voda, nakoniec ich otočíme proti ich vôli do protismeru a vraciame sa tou istou stopu nazad.
Slnko nás ako kamaráti sprevádza po celý deň. Jedni sú starší, druhí novší, jedni sú tu peši, druhí na bežkách, jedni sú tu s nami na kratšie, iní na dlhšie.
Ak si aspoň kúsok toho slnka v podobe radosti vnesieme jeden pre druhého do ďalších pochmúrnejších dní, stojí to za to.
V horách je to nakoniec vždy jednoduchšie.

Tam nikto pre nikým sa na nič netvári
Dvere sú otvorené
Čisté sú slzy aj víno v pohári
Všetko je dovolené
Na mene nezáleží a ani na veku
Nikto ti nepovie nie
Tú váhu má len keď dáva človek človeku
A každý to vie.
Pár priateľov, ktorých už dávno mám
Pár priateľov, s ktorými nie som sám
Vždy voňajú človečinou, takých ľudí, mám rád….

(slová sú z piesne Elánu)