Krásna slnečná nedeľa hneď od rána aj s výbornou predpoveďou počasia (že nás z oblohy nič strašiť nebude) bola predzvesťou krásnej turistiky v našich krásnych Roháčoch. Náš plán turistických akcií na tento deň pozýval všetkých na „11-tu hodinu na RÁKOŇ“ ako spomienka na nášho turistu Lacka Tótha, ktorý zahynul na Baníkove 2.7.2008 (odvtedy prešlo už 17 rokov). Prečo na Lacka spomienka práve tu? – lebo vraj v ten osudný deň bol naposledy videný práve na Rákoni.
Z nášho klubu sa rozhodlo naplánovanú akciu realizovať 6 turistov, trasu si zvolili cez Roháčsku dolinu ku Ťatliačke (ja s Ľudkou na zdolanie asfaltky sme využili vláčik) a cez sedlo Zábraď na Rákoň. O sebe sa táto „šestica“ dozvedela pri náhodnom stretnutí pri Ťatliačke… Spoločné foto a rozhodnutie, že po dvojiciach svojim tempom pôjdeme ďalej a že sa stretneme na Rákoni. Na Rákoni sme si zaspomínali na nášho turistu, kde sme s Ľudkou našim novým turistom „priblížili Lacka“, pospomínali na niektoré zážitky s ním a samozrejme, znovu spoločné foto, príjemné posedenie a občerstvenie v „závetrí“… Späť sme sa vracali tou istou cestou…
Pri Šindľovci, keď sme sa ponáhľali stihnúť posledný autobus z Roháčov, sme zistili, že aj Jožko Baránek bol na Rákoni. Jožko toho zvládol viac, jeho cesta bola: Roháčsky vodopád, starou cestou na Ťatliačku, Sedlo Zábraď, Rákoň (cez Rákoň prechádzal, keď sme sa „hostili v závetrí“ otočení na Poľské Tatry – prezradil to čas na jeho fotkách (haha)), ešte mu bolo málo, vybehol aj na Volovec a za cestu späť si zvolil Látanú dolinu. A tu je vysvetlenie, prečo sme sa za celý deň nestretli.
Jožko nám ponúkol odvoz autom a kým „hasil“ kofolou smäd, s Ľudkou sme ešte zašli na symbolický cintorín zapáliť Lackovi sviečku…
Bol to krásny deň v krásnej prírode, dopriali by sme ho zažiť viacerým, snáď nabudúce… Kto bol a ako nám bolo, prezradia fotky…
Text: V. Adamusová
Foto: účastníci akcie
