Máme tu my na Orave také zvláštne miesta….cyklobežkochodníky. jeden deň po nich veselo bicyklujete a o týždeň, dva – ani nestihne vychladnúť bicykel doma opretý niekde v kúte – už treba vyberať z iného (kúta) bežky a vybrať sa von.
Von sme sa vybrali – respektíve aby som neklamala – skôr nás vytiahlo prvé zimné slnko a SUPER nádielka snehu, hebkého, sypkého, žiariaceho, trblietajúceho, akurát do stopy – prosto- toho nášho bežkárskeho.
Trasa je časťou chodníka okolo Tatier ktorý je spoločným projektom dvoch susediacich štátov. Je vybudovaná na trase starej železnice z Rakúsko Uhorska vybudovanej v rokoch 1899-1902, ktorá spájala Galíciu a horné Uhry. Tie železničné valy ale naši predkovia vedeli kde majú situovať. Jazdu v takomto vlaku by ste asi vedeli vychutnať podobne ako jazdu v Orient expresse : akurát namiesto egyptských pyramíd vidíte malebné štíty Tatier a všetku tú podtatranskú krásu.
Lemujú ju drevené odpočívadlá, medzi dvoma obrovskými dubmi vtesnená Liesocká kaplnka s prameňom opodiaľ, rašelinisko o ktorom sme viacerí nemali ani potuchy, políčka, lúky, dedinky – slovenské od nej čosi vzdialené, tie poľské celkom blízko. Tam sme ale až nezašli, predsa- nohy ešte neprivykli na kĺzavý bežkársky – beťársky pohyb.
Jesto sa aj u poľských bratov načo tešiť- neďaleko za hranicou na odbočku do rázovitého dreveného Chocholowa – za termálnym spa, na drevený Betlehem v obci Podczerwone údajne podobný tomu nášmu v Rajeckej Lesnej – možno sa raz tam aj tam dobežkujeme.
Zatiaľ o tom len snívame, bežky pomaly otáčame slovenským smerom, pozeráme na to čo sme mali dosiaľ za chrbtom a stretáme ďalších a ďalších.
Kto mohol prísť , ten prišiel, ale chýbali aj tí ostatní, ktorí sa radi túlajú na „drevených latách“ zimnou krajinou. Netreba byť pesimistom – niekto možno z fotiek načerpá inšpiráciu, aby sa tu raz vybral – sám, s priateľom, rodinou, skupinou, turistami, cyklistami…keď nie teraz, tak o rok …ale určite si tu oddýchne a pookreje.
Všetkým Vám prajeme pokojný adventný čas !
Text: J.Hubová
Foto: R.Capko, D.Feriancová